top of page

Adriena Šimotová a Adéla Součková v Galerii Villa Pellé

Obrázek autora: aktualityaktuality

V pražskej Ville Pellé prebiehala od 2. 10. do 10. 11. výstava dvoch generačne vzdialených umelkýň, Adrieny Šimotovej a Adély Součkovej. Kurátor Petr Vaňous názvom výstavy 1 + 1 = 1 odkazuje na súčet odlišných prístupov týchto dvoch autoriek, ktoré sú si navzájom komplementárne a vo výsledku vytvárajú 1 mnohovrstevnatý celok.


Prízemie výstavy
Prízemie výstavy

Výstava sa rozprestierala na troch poschodiach Villy Pellé, pričom prehľadná architektúra výstavy pracovala so špecifickými priestormi vily, v ktorých využívavala kontrast väčších otvorených miestností a intímnu atmosféru menších priestorov vrátane dreveného podkrovia.

Napriek alebo možno práve vďaka veľkým medzigeneračným rozdielom a pomerne odlišným, v niektorých ohľadoch až kontrastným prístupom k tvorbe, výstava ponúkla dialóg obidvoch umelkýň vo viacerých rovinách. Porovnávanie sa ponúka už na formálnej úrovni, kde Šimotová aj Součková pracujú s médiom kresby a maľby, ale zároveň využívajú citlivosť a pamäť samotného podkladového materiálu, ktorý sa dostáva z podriadenej druhotnej funkcie do popredia a je dôležitou súčasťou ich práce. Šimotovej papier a Součkovej textil sú v komplexnom dialógu so zobrazovaným, či už doslovne fyzickom alebo „len“ symbolicky obsahovom.


Adriena Šimotová – Bez názvu (Ruce)
Adriena Šimotová – Bez názvu (Ruce)

Šimotovej práca s krehkosťou a efemérnosťou papiera sa dotýka hlbokých existenciálnych tém ľudského bytia. Využíva pritom nesmiernu senzibilitu papiera na dotyk, keď sa v zdanlivo prázdnom bielom priestore papiera objavujú pokrčené ryhy, stopy po dotyku tela, ktoré vstupujú priamo do krehkej kresby, maľby či frotáže. Šimotová zachytáva, nepatrne zasahuje, nežne krčí, odlupuje vrstvu za vrstvou, jemne odkrýva vzťahy a súvislosti, často len tušené. Obracia sa pritom do hĺbky svojho vnútorného sveta, v ktorom rezonujú ozveny tých ďalších, tak blízkych a vzdialených zároveň.


Adriena Šimotová – To, co je za člověkem I a Prostor, kde byl člověk
Adriena Šimotová – To, co je za člověkem I a Prostor, kde byl člověk

Součková zase vo svojich dielach používa prírodne farbený textil, na ktorý vrství kresbu, maľbu a texty, pričom dôležitý význam má nielen vzhľad, ale aj pôvod samotných prírodných farbív. Množstvo z napnutých pláten a ďalších textílií voľne visí v priestore, či „padá“ zo stropu na podlahu, niektoré sa vďaka zakriveným rámom vlnia a vystupujú zo steny do priestoru galérie. Okrem väčších formátov, ktoré sa pohybujú na hranici asambláže či objektu, tvoria veľkú časť výstavy Součkovej kresebno-slovné série menších formátov. Tie aj napriek pomerne tradičnej adjustácii a inštalácii vytvárajú na stenách galérie zaujímavý naratív a špecifickú autorskú knihu, ktorú môžeme nelineárne priestorovo čítať.[1]


So spojením slova a obrazu pracuje okrem kresebných sérií aj množstvo ďalších Součkovej vystavených diel. Niekedy vety zasahujú priamo do kresby, inokedy ide o výrazný vzťah diela a jeho názvu, prostredníctvom ktorého sa čiastočne odkrývajú navrstvené príbehy a systémy. Součková rozprestiera túto sieť vzťahov a systémov, chce sa sama obsiahnuť a presiahnuť. Hľadá a vytvára nové otázky, pričom dôležité sú pre ňu najmä dialógy a podobnosti, čím dáva svojím pravdepodobne pôvodne osobným naratívom nadosobný rozmer. Vzťahy a systémy sa potom prirodzene utvárajú v medzerách, v napätí vznikajúcom v rozdieloch a podobnostiach.



Na druhú stranu, niektoré rozdiely na výstave 1 + 1 = 1 môžu spôsobovať pocity nerovnováhy. Napriek fascinácii vyššie zmienenými prístupmi, ponúkajúcimi sa dialógmi a nespornej kvalite diel Šimotovej a Součkovej si po zhliadnutí výstavy ako návštevník nie som istá ich úplnou komplementaritou. Možno je príčinou celkový vizuálny dojem z výstavy, kde početnejšie zastúpené diela Součkovej pôsobili oveľa „hlasnejšie“ než tiché zastavenia Adrieny Šimotovej, ktorým zase chýbal priestor na kontempláciu. Šimotovej diela sa v niektorých miestnostiach trochu automaticky dostávali do naratívu, ktorý mali pod kontrolou početnejšie práce Adély Součkovej.

Tento subjektívny pocit nerovnováhy však rozhodne nenarúša myšlienky na pomyselný umelecko-filozofický dialóg Šimotovej a Součkovej. Vzájomná komunikácia, aká vznikla na výstave 1 + 1 = 1, je určite nie len potrebná, ale aj príťažlivá a nadčasovo funkčná. Obidve autorky totiž hľadajú a vytvárajú podobné nadčasové otázky, pričom citlivo ohľadávajú nezmernú sieť vnútorných a vonkajších vzťahov, ktoré ľudské bytosti konštantne sprevádzajú aj v neustále premenlivom čase a priestore.

 


Text a fotografie: Dominika Sulírová



[1] Kresby z cyklu Propojení sa vlastne nakoniec dostali aj do rovnomennej autorskej knihy



Zdroje:

VAŇOUS, Petr. Adéla Součková a Adriena Šimotová: 1 + 1 = 1. [Online]. Galerie Villa Pellé, 2024. Dostupné z: https://villapelle.cz/pripravujeme-adela-souckova-a-adriena-simotova-1-1-1/

 VIDLIČKA, Jan (autor). Profil Adély Součkové - CJCH 2018. Video. Společnost Jindřicha Chalupeckého, 2018. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=rXtAAtazwxQ




Comentarios


PAPIRAKNIHA.INFO

© 2020 by PAPIRAKNIHA.INFO

Webový portál papirakniha.info byl v roce 2021 podpořen dotací Ministerstva kultury České republiky.

bottom of page