Jedným z dôležitých stredísk poľského Paper Artu a poľskej autorskej knihy je mesto Lodž (Łódź). Inštitúcie ako napríklad Muzeum Książki Artystycznej
w Łodzi príležitostne spolupracujú s miestnou Akademiou Sztuk Pięknych, kde
sa nachádza Ateliér papiera – Pracownia papieru. Ateliér je svojím zameraním pomerne jedinečný, špecializuje sa totiž na papier ako svojbytné vyjadrovacie médium. S papierom pracuje v širokom zmysle slova, najčastejšie však práve s ručne čerpaným. Študenti objavujú toto médium takpovediac „od začiatku“ – od surových rastlinných vláken, cez ich varenie, tlčenie, mletie a ďalšie procesy, ktoré samotnému čerpaniu predchádzajú.
Ateliér papiera v apríli 2023
Na rozdiel od českých vysokých umeleckých škôl, kde sa s ručným papierom pracuje väčšinou v rámci ateliérov súvisiacich s knižnou tvorbou, kresbou či grafikou, sa v Lodži nachádza ateliér na Inštitúte textilu, tlače a interiérového designu – Instytut Tkaniny, Druku
i Stylizacji Wnętrz. Toto umiestnenie ateliéru sa vo veľkej miere odráža v prístupe k samotnému médiu papiera, ktoré v Lodži vnímajú najmä v spojitosti s textilnou tvorbou, práve kvôli podobnej mikroskopickej štruktúre papieru a textilu, ktorá spočíva vo vzájomnom prepletení a splstení jednotlivých vláken. Miestna citlivosť k textilu a jemu podobným materiálom pravdepodobne súvisí s textilne-priemyselnou históriou Lodže a v širšom kontexte aj celého Poľska, kde je umelecká aj úžitková textilná tvorba hlboko zakorenená.
Vznik samotného Ateliéru papiera zase súvisí so stážou americkej umelkyne Karen Stahlecker, ktorá prišla na lodžskú ASP v rámci Fulbrigthovho štipendia v roku 1997. Stahlecker totiž prekvapovala absencia umelcov z bývalého východného bloku na medzinárodných prehliadkach Paper Artu, obzvlášť krajín s bohatou textilnou tradíciou ako je napríklad Poľsko. Stáž Stahlecker na ASP našťastie priniesla očakávaný záujem a aj po jej odchode sa na papier nezabudlo. Profesorka Ewa Latkowska-Żychska, jedna z účastníčok workshopov Stahlecker, sa rozhodla pokračovať v práci s papierom a v roku 1999 oficiálne vznikol pod jej vedením Ateliér papiera.
Napriek alebo možno práve kvôli počiatočným pomerne jednoduchým a provizórnym podmienkam sa ateliér hneď od začiatku svojej existencie nebál experimentálnemu prístupu k materiálom. Okrem Paper Artu sa spoločne študenti a pedagógovia venovali výskumnej činnosti, pričom prebehlo rozsiahle testovanie rôznych vzoriek miestnych rastlín vzhľadom na ich potenciál pri tvorbe ručného papiera. Výsledky tejto činnosti
sa využívajú dodnes a ateliér vlastní bohatý vzorník rôznych papierových materiálov.
Aj vďaka sústavnému rozvíjaniu výskumnej činnosti postupne k pôvodnému jednoduchému vybaveniu ateliéru pribúdali rôzne papiernické stroje a náčinie. Dnes
už ateliér vlastní okrem iného dva holandre, hydraulické lisy, špeciálne sitá a ďalšie potrebné stroje a nástroje.
Množstvo z tohto vybavenia zabezpečila práve Magdalena Soboń, ktorá začala pedagogicky pôsobiť v ateliéri popri Ewe Latkowskej-Żychskej, najprv v asistentskej funkcii, neskôr ako asistujúca profesorka. Tvorba obidvoch „papierových“ umelkýň je v Poľsku aj na medzinárodných výstavách výrazná, sústavná a zaujímavým spôsobom
sa prepisuje aj do ich pedagogickej činnosti v ateliéri. Napriek tomu, že sú obidve vzdelaním textilné umelkyne, výrazne sa odlišujú svojím prístupom k médiu papiera.
Ewa Latkowska-Żychska vo svojej tvorbe pracuje s papierom skôr maliarskym spôsobom a z vrstiev farebnej papieroviny vytvára autorské knihy a veľkoformátové práce vzdialene pripomínajúce gobelíny. Umelkyňa pracuje v ateliéri obklopenom prírodou a často používa miestne prírodné materiály, ktoré do svojich diel zapracováva rôznym spôsobom, čím ich doslovne prepája s časom a priestorom, v ktorom vznikli. Zaujímajú ju prevažne efemérne a cyklické prírodné deje, ktoré zachytáva vo farebných abstraktných kompozíciách. Množstvo jej prác má až rytmicko-hudobný charakter. Obsahujú univerzálne opakujúce sa prírodné vzory a tvary, čím sa pokúšajú sprítomniť a vôbec zviditeľniť tušené rytmy skryté všade v prírode, pričom sa umelecká tvorba a príroda prelínajú a splývajú v jeden celok.
Ewa Latkowska-Żychska, Stworzenie Księżyca
Magdalenu Soboń zaujímajú skôr štruktúry než farba. K médiu papiera pristupuje hlboko analyticky, skúma možnosti a vlastnosti materiálu, ktoré sú často významnou zložkou obsahu jej diel. Zaujíma ju najmä pamäť papierového materiálu, konkrétne to, ako sa do vláken ručného papiera prepisuje jeho vodný pôvod. Napríklad v prácach ako Fala Tęsknoty a Cisza pomocou vlastnej techniky čerpania zachytila vlny vznikajúce pri pohybe papieroviny vo vode, pričom vznikli až takmer fotorealistické záznamy vĺn.
Ďalšie jej práce sú prevažne objektového či reliéfneho charakteru, často veľmi intímne a meditatívne, vytvorené opakovaním a skladaním menších fragmentov a štruktúr do veľkých až monumentálnych rozmerov. V cykle Poza Horyzontem vytvorila 3 planéty, Mesiac a Slnko z rôznych papierových materiálov, prostredníctvom ktorých premýšľa nad vzťahom človeka a vesmíru v širších filozofických a kultúrnych kontextoch, ktoré
sú ale zároveň v nekonečnej sieti súvislostí prepojené s našim najbližším okolím.
Magdalena Soboń, Poza Horyzontem
V posledných rokoch skúma Magdalena Soboń v rámci svojej voľnej tvorby a výskumnej činnosti v ateliéri pôsobenie prírodných farbív na ručne čerpaný papier a spolu so študentami objavujú papierový potenciál rôznych netradičných rastlinných a textilných surovín.
Napriek tomu, že tvorba Magdaleny Soboń aj Ewy Latkowskej-Żychskej je výrazne osobitá a viditeľná aj v ich pedagogickom pôsobení v ateliéri, práce študentov ich nekopírujú a vykazujú pomerne veľkú rozmanitosť. Aj keď je ateliér administratívne súčasťou Inštitútu textilu, stretávajú sa v ňom študenti rôznych špecializácií, ktorí skúmajú médium papiera v celej jeho šírke, väčšinou v spojení so svojím študovaným odborom. Vznikajú tak rôzne maliarske, sochárske, grafické, či designové papierové realizácie, pravidelne vystavované v rôznych spriatelených inštitúciách[1], kde sa snažia v rámci spoločných ateliérových výstav prezentovať širokej verejnosti nielen tvorivé výstupy študentov, ale aj takmer neobmedzený potenciál média papiera.
Text: Dominika Sulírová
[1] Napríklad Muzeum Papiernictwa w Dusznikach-Zdroju, Muzeum Książki Artystycznej
w Łodzi, Muzeum Piśmiennictwa i Drukarstwa w Grębocinie
ZDROJE:
LATKOWSKA-ŻYCHSKA, Ewa a SOBOŃ, Magdalena. To jest papier. Łódź: Akademia Sztuk Pięknych im. Władysława Strzemińskiego w Łodzi, 2019. ISBN 978-83-66037-33-5.
DEBOWSKA, Beata a LATKOWSKA-ŻYCHSKA, Ewa. puls.y.. Duszniki-Zdrój: Muzeum Papiernictwa w Dusznikach-Zdroju, 2022. ISBN 978-83-60990-65-0.
SOBOŃ, Magdalena. Autoreferat. [Online]. Łódź: Akademia Sztuk Pięknych im. Władysława
Strzemińskiego w Łodzi, 2016. Dostupné z: https://www.asp.lodz.pl/images/dzialalnosc-
naukowa/stopnie-tytuly/postepowanie-habilitacyjne/sobon-magdalena/160401-autoreferat-pl.pdf [citované 2024-06-02].
ZDROJE OBRÁZKOV:
Ateliér papiera v apríli 2023 - foto z vlastného archívu
LATKOWSKA-ŻYCHSKA, Ewa. Stworzenie Księżyca. [Online], ručne čerpaný papier, vlastná
technika. 44 × 32 cm. 2021. In: ASP Łódź. Dostupné z: https://www.asp.lodz.pl/index.php/pl/litera-l/2538-ewa-latkowska-zychska. [citované 2024-06-03].
SOBOŃ, Magdalena. Poza Horyzontem. [Online], ručne čerpaný papier, vlastná technika. Pohľad do výstavy. 2015. In: Ownetic/Wydarzenia. Dostupné z: https://ownetic.com/wydarzenia/2015/07/magda-sobon-poza-horyzontem-muzeum-manggha-krakow/. [citované 2024-06-03].
댓글