Rozhovor s ředitelkou Villy Zanders o výstavách a sbírkách Paper Artu

Múzeum Villa Zanders v nemeckom mestečku Bergisch Gladbach prezentuje niekoľkokrát za rok súčasné diela Paper Artu. Okrem toho vlastní pomerne rozsiahlu zbierku „Kunst aus Papier“, ktorá zahŕňa približne 500 papierových diel od prevažne európskych autorov. Na jar v roku 2025 som mala možnosť múzeum navštíviť a porozprávať sa s novou riaditeľkou múzea Dr. Inou Dinter o výstavách, zbierkach a médiu papiera všeobecne.

Dielo od Anny Goebel zo zbierok Villy Zanders

Ako vzniká výstavný program vo Ville Zanders? Ako vznikajú dočasné výstavy? Na čo sa pri tom kladie dôraz?

Každý rok pripravujeme približne päť až šesť nových výstav. Dve až tri väčšie sú umiestnené na prvom a druhom poschodí vily. Okrem toho máme dole niekoľko menších priestorov, tzv. kabinetné miestnosti, kde sa tiež konajú výstavy. Základným zameraním našej zbierky je „umenie papiera“, ktoré je akýmsi centrálnym bodom výstavného programu, rozhodne ale nie jediným. Predstavujeme aj výstavy, ktoré s papierom priamo nesúvisia. Snažíme sa ukazovať aj úplne inak zamerané projekty súvisiace so súčasným umením, ktoré na médium papiera priamo nenadväzujú. Každý rok však realizujeme aspoň jednu veľkú výstavu zameranú na papier. Buď je to výstava, ktorá vznikne priamo z našej zbierky, alebo ide o kombináciu zbierkových diel a zapožičaných prác, prípadne výlučne o výstavu zloženú z výpožičiek.

V našej zbierke je približne 500 diel, takže je pomerne rozsiahla. Nemáme ale bohužiaľ nejak zvlášť veľký rozpočet na nákupy nových diel ani dostatočne veľký depozitár, čo nás dosť obmedzuje. Preto významnú časť zbierky – ide najmä o veľké, monumentálne diela – tvoria práce, ktoré sú už staršie. Múzeum síce otvorilo v roku 1992, ale diela sa zbierali už od osemdesiatych rokov. Mnohé práce v zbierke sú teda staršie a nemáme veľa mladších autorov.

Práve preto bolo pre mňa pri aktuálnej dočasnej výstave „Kunst ohne Grund“ dôležité doplniť ju o viaceré zapožičané diela, a to aj od umelkýň a umelcov mladšej generácie alebo od autorov, ktorí predstavujú nové či dôležité pozície v oblasti diel z papieru. Chcela som, aby bola výstava vyvážená a ucelená. Zároveň som považovala za dôležité ukázať, že v tomto médiu dnes pracuje aj veľa mladších, doteraz menej známych autorov.

Pohľad do výstavy – dielo Mutácie od Rosemarie Stuffer

Ako teda vzniká zbierka Villy Zanders a na základe akých kritérií sa vyberajú jednotlivé diela a umelci?

Podľa akých kritérií zbierali moji predchodcovia v pozícii riaditeľa, je pre mňa dnes už ťažké presne povedať. Podobne ako v iných verejne správnych múzeách však veľa závisí od toho, čo získame darom. Veľkú časť našej zbierky tvoria dary samotných umelkýň a umelcov, ale aj zberateľov, zberateliek či nášho združenia na podporu Villy Zanders. Okrem toho máme aj menší rozpočet na nákup nových diel.

Pri budovaní zbierky sa snažíme o určitú rovnováhu – je to vlastne kombinácia viacerých prístupov. Sledujeme napríklad, aké pozície nám v zbierke ešte chýbajú. Niekedy sa stane, že

v rámci výstavy predstavíme konkrétnych autorov a je potom fajn, keď sa nám podarí z takejto výstavy niečo odkúpiť do zbierky. Zároveň sa snažíme aj naďalej zbierať práce umelcov, ktorých tvorbu sledujeme dlhodobo a pri ktorých tak vieme prostredníctvom zbierky zachytiť rôzne fázy

a obdobia ich tvorby – hoci to nie je naša priorita.

Tak ako v mnohých iných múzeách, aj naša zbierka je skôr „mužsky“ orientovaná a zastúpenie žien a mužov nie je vyvážené. Je to problém, ktorý sa týka viacerých múzeí – a naše nie je výnimkou.

Všimla som si, že novo vydaný katalóg zbierky sa sústredí najmä na formu a materiál, pričom je systematicky roztriedený podľa techník. Kladie sa na to často dôraz?

Áno, okrem iného určite kladieme dôraz aj na materialitu a techniky. Aj aktuálne výstavy pracujú najmä s reliéfmi, sochami či inštaláciami, zároveň však samozrejme platí, že niečo, čo môže pôsobiť ako socha, môže byť zároveň trhané alebo strihané, teda využíva rôzne formy a techniky. Ide teda skôr o akési pomocné pojmy, ktorými sa snažíme v oblasti „papiera“ vytvoriť určité zastrešujúce kategórie, aby sme mali s čím pracovať a dokázali presnejšie pomenovať to, čo umelci robia.

Zároveň s podobným prístupom teda môžeme napríklad ukázať, aká rozmanitá je v poslednom období ženská umelecká tvorba v našom okolí a čo všetko dokážu autorky s papierom vytvárať. Pri tvorbe výstav sa teda snažíme využívať viacero rôznych prístupov.

Všimla som si, že používate nemecký slovné spojenie Kunst aus Papier. V českom prostredí sa väčšinou používa pojem Paper Art. Nájdeme ho aj v Nemecku?

Kunst aus Papier nie je kunsthistorický, oficiálny odborný pojem, skôr ide o pracovné, pomocné označenie. Dalo by sa to preložiť aj ako Art Made of Paper, teda umenie z papiera. V nemčine sa však rozlišuje medzi umením z papiera a umením na papieri, kam zase patria napríklad kresby, akvarely a podobne. Pojem Paper Art by síce nebol vyslovene nesprávny, ale v nemeckom prostredí sa bežne nepoužíva. Ale ako som už povedala, ani Kunst aus Papier nie je v nemčine oficiálnym kunsthistorickým termínom – je to len akýsi pomocný pojem, pretože ho zatiaľ nikto presne nedefinoval ani formálne nestanovil.

Dielo od Jiřího Hilmara zo zbierok Villy Zanders

Na základe vašej zbierky – všimli ste si v oblasti Paper Artu v priebehu rokov nejaké premeny či tendencie? Existujú nejaké regionálne odlišnosti? Alebo je to skôr individuálne?

Odpovedať na takúto otázku je vždy trochu náročné, pretože umelci sú veľmi samozrejme rozdielni a každý pracuje úplne inak. Myslím si však, že v súčasnosti je výrazný všeobecný záujem o remeselnú výrobu a o samotný proces tvorby, vrátane vlastnej výroby papiera.

Veľa umelkýň a umelcov dbá na to, aby s materiálom pracovali buď priamo, alebo aspoň spolupracovali s výrobcami papiera.

Čo sa ešte možno oproti minulosti zmenilo, je dostupnosť materiálu. Myslím si, že dnes je oveľa jednoduchšie dostať sa k určitým druhom papiera než kedysi. Napríklad rôzne tenké japonské papiere, ktoré sa dnes dajú bez problémov objednať cez internet – to v minulosti zrejme nebolo také jednoduché. Videla som už pomerne dosť diel vytvorených z veľmi tenkého papiera, napríklad v našej aktuálnej výstave sú tri práce od Darje Eßer, ktoré sú z extrémne jemného japonského papiera.

Ešte mi napadá jedna vec: v minulosti, napríklad v hnutí Arte Povera, existovali veľmi silné tendencie pracovať s nájdenými materiálmi a jednoduchými, každodennými surovinami. Myslím si, že potom to istý čas to nebolo až tak výrazné, no teraz sa táto tendencia znovu vrátila. A je veľmi výrazná.

Ďalej sa často objavuje koláž. A nemyslím tým len koláž v tradičnom zmysle slova. Vidím to najmä u mnohých mladých umelcov, ktorí odrazu začínajú pracovať s kolážou, napriek tomu, že predtým robili úplne iné veci. Zároveň ide aj o princíp koláže ako spôsobu uvažovania – teda že všetko, čo umelec vytvára, je istým spôsobom kolážou, bez ohľadu na to, či ide o sochu, inštaláciu alebo ploché dielo na stene. Toto si v poslednom období všímam najmä pri dielach, ktoré pracujú

s papierom.

Darja Eßer – Quelqu'un voyage dans la peau des chrysanthèmes

Ešte posledná otázka – čím je pre vás médium papiera iné, výnimočné? Samozrejme v prípade, že ho tak vnímate.

Myslím si, že papier umožňuje istú formu blízkosti – a to aj nezávisle od Paper Artu ako takého. Keď sa napríklad pozrieme na médium kresby alebo akvarelu, má úplne inú bezprostrednosť než maľba. Mám pocit, že keď človek drží v ruke akvarel, cíti sa umelcovi alebo umelkyni bližšie a viac

s nimi spojený než napríklad pri maľbe na plátne. Je to priamejšie – človek vie, že tam bola ruka autora, a samotný materiál, papier, túto informáciu v sebe akoby nesie.

Pri Paper Arte je to trochu iné, tam je to často ešte abstraktnejšie. Práve to ma však na papieri fascinuje – aký je rozmanitý a akým veľkým množstvom spôsobov sa dá v umení využívať.

Claes Oldenburg – N. Y. C. Pretzel

Rozhovor vedla Dominika Sulírová

Odkazy:

https://villa-zanders.de/

Zdroje obrázkov:

Fotografie autorky